Propozície súťaže komiksovej tvorby

01
Zúčastniť sa môže každý autor s prácou, ktorá nebola dosiaľ publikovaná ani ocenená v inej literárnej súťaži.

02
Súťaž je formátom výstupov definovaná ako „komiksová“. Tematicky je zameraná na výrazné osobnosti Gemera a štúrovskej generácie: Štefana Marka Daxnera a Janka Francisciho. Od narodenia oboch velikánov uplynie v tomto roku 200 rokov.

03 
Súťaž je rozdelená podľa veku autorov na štyri kategórie. Pri prihlasovaní a hodnotení budú autori rozdelení na amatérov a profesionálov takto:

Amatéri

  • od 10 do 15 rokov, 
  • od 15 do 25 rokov 
  • nad 25 rokov

Profesionáli, ktorých práce už boli publikované a honorované

  •  bez vekového obmedzenia

04
Súťažná práca – komiks – sa musí zrozumiteľne a logicky zmestiť na max. 4 strany veľkosti A4. Komiks musí byť buď nakreslený a napísaný rukou, alebo v počítači grafickým programom a doručený v elektronickej podobe (jpg, jpeg alebo png). Text v komikse musí byť dobre čitateľný.

05
Súťažné práce musia byť predložené v slovenskom jazyku.

06
Podmienkou pre zaradenie do súťaže je vyplnená online prihláška, zverejnená na www.prepninarevucu.sk/stretnutie-po-rokoch. Účastník súťaže môže zaslať maximálne jeden komiks v troch fotokópiách, alebo komiks vytvorený v počítači. Vo všetkých kategóriách získajú cenu súťažiaci, ktorí dostanú od poroty najvyšší počet bodov. Súťažiaci umiestnení na druhom a treťom mieste budú odmenení vecnými cenami. 

Súťažné práce posielajte do 30. októbra 2022 vyplnením online prihlášky. 

Všetky práce prihlásené do súťaže budú súčasťou putovnej výstavy. Víťaz súťaže bude mať možnosť súťažný materiál dopracovať a následne bude vyhlasovateľom vytlačený.

07
Porota bude 5-členná pod vedením Daniela Majlinga. 

Prihláška do súťaže

    V prípade, že máte menej ako 18 rokov, vyplňte údaje o rodičovi/zákonnom zástupcovi:

    Kategória:



    Kto bol Štefan Marko Daxner?

    (* 26. decembra 1822 Tisovec – † 11. apríla 1892 Tisovec)

    Medzi významné postavy našich národných dejín právom patrí Štefan Marko Daxner, ktorý je jednou z najvýraznejších osobností slovenského politického, národného i kultúrneho života v 19. storočí. Patril k štúrovskej generácii, pochádzal z Tisovca. Pôsobil ako advokát, právnik a úradník vo viacerých župách.

    V revolučných rokoch vystupuje s požiadavkou národnej nezávislosti, domáha sa, aby národnosti v Uhorsku boli rovnoprávne. Mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“, vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. V meruôsmych rokoch bol odsúdený na smrť, pred popravou však unikol. Daxner sa stal v roku 1861 jedným z hlavných osnovateľov Memoranda.

    Bezprostredným následkom memorandového zhromaždenia bolo založenie Matice slovenskej. Svoje postavenie podžupana Gemersko-malohontskej stolice využil Daxner na založenie slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Gymnázium bolo Daxnerovým životným dielom. Po prekonaní počiatočných ťažkostí a prekážok sa začali útoky proti škole. Už v roku 1864 obvinili gymnázium z panslavizmu. Útočili na Daxnera, snažili sa ho odstrániť z podžupanského úradu a preložiť niekam inam. A tak sa Daxner dostal napokon do Debrecína. Po návrate do Tisovca sa Daxner ujal funkcie dozorcu gymnázia, útoky proti škole však zosilneli. V roku 1874 sa koná vyšetrovanie. Nepomohli obrany a revúcke gymnázium bolo zrušené. Zrušenie školy bolo pre Daxnera azda najväčším životným úderom.

    Po násilnom zatvorení gymnázia i naďalej obraňuje slovenské záujmy. Starosti, prenasledovania a choroby vyčerpávali Daxnerovu energiu a podlamovali mu zdravie. Spisovateľka Terézia Vansová spomína: „… nešetril svoje sily a zdravie, a preto i telesne upadával. Ako neohrozený obranca práv utiskovaných mal mnoho nepriateľov, ale i najzaťatejší museli mu priznať veľkú úctu“. V roku 1892 Daxner zomiera. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

    Kto bol Janko Francisci Rimavský?

    (* 1. júna 1922 Hnúšťa – † 7. marca 1905 Martin)

    Básnik, spisovateľ, národný buditeľ a neohrozený kapitán slovenských dobrovoľníkov v revolučných rokoch, to bol jeden z najstatočnejších štúrovcov Ján Francisci Rimavský. Narodil sa v malej obci Hnúšťa, kde prežil svoje detstvo. 

    Po štúdiu latinskej školy v Ožďanoch odchádza mladý Francisci študovať na ev. lýceum v Levoči. V roku 1836 zomiera jeho otec a po jeho pohrebe mladý Ján Francisci pri prezeraní otcovej knižnej pozostalosti nachádza Šrámkovu „Československú gramatiku“. Sám na to spomína: „Aké bolo moje podivenie! Vidieť a zvedieť, že aj slovenská gramatika jest na svete“. Zároveň objavil v otcovej knižnici viacero „českých“ kníh, ktoré jeho otec kupoval od Mateja Hrebendu. Takto sa v ňom postupne vzbudzovala túžba po slovenskom jazyku a národné povedomie. 

    V roku 1840 odchádza na ev. lýceum do Bratislavy, kde sa stáva stúpencom Štúrových myšlienok a stáva sa jednou z popredných osobností „štúrovskej generácie“. 

    Ku svojej rodnej a milovanej Rimavskej doline mal vždy vrúcny vzťah, čomu prispôsobil aj svoje meno počas štúdia. Ako sám napísal: „… ku rodinnému menu Francisci pripojil som si roku 1840 Rimavský, od rieky Rimavy, na ktorej brehu som sa narodil“.

    Čo majú Daxner a Francisci spoločné?

    Po návrate do rodného kraja, kde sa Francisci zamestnal u podžupana Gemerskej stolice, začína spolu s Daxnerom rozvíjať osvetovú činnosť. V roku 1847 spoločne vypracovali petíciu za zrušenie poddanstva a úradovanie v slovenskej reči v stoličných orgánoch. Po revolučnom výbuchu sa ako nerozluční priatelia spoločne vypravili do Liptovského Mikuláša, kde s ostatnými štúrovcami prijali „Žiadosti slovenského národa“. Išlo o prvý politický program Slovákov, ktorého iniciátormi boli práve Francisci a Daxner. Po návrate do Gemera, spolu s kokavským rodákom Bakulínym, organizovali založenie národnej gardy. Za túto činnosť boli obaja uväznení a pôvodne odsúdení na smrť, avšak z väznenia v Plešivci ich presunuli do Budapešti, kde ich oslobodila cisárska armáda. V marci 1849 preberá J. F. Rimavský velenie nad slovenskými dobrovoľníkmi a spolu s cisárskou armádou bojujú proti uhorským vojskám. 

    Revolúcia sa skončila víťazstvom cisárskych vojsk a Slovákom sa otvorili nové možnosti a hlavne práva, ktoré im prisľúbil mladý cisár František Jozef I. V nasledujúcich rokoch zastával Francisci významné pozície vo verejnej správe, ktoré využíval na podporu národných aktivít. Podieľal sa na vzniku Matice slovenskej či prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Francisci nezaháľal ani v publikačnej činnosti, pomáhal so vznikom a tlačou viacerých slovenských periodík a kníh. 

    Obdobie rozkvetu zahalila tma, keď došlo k Rakúsko-Uhorskému vyrovnaniu, ktoré zasiahlo celé slovenské národné hnutie aj celý náš národ. Začala sa postupná maďarizácia a prenasledovanie verejne činných Slovákov. Francisciho zastihla táto politická zmena vo funkcii liptovského župana, z ktorej bol následne penzionovaný. Neutiahol sa však do úzadia, ale vrátil sa do Gemera, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1870 odišiel do Martina a začal sa venovať prevažne literárnej činnosti. Životnú púť zakončil Janko Francisci Rimavský v Martine, kde je aj pochovaný medzi velikánmi našich dejín na Národnom cintoríne.

    Ďalšie zdroje:

    • PAVOL PARENIČKA / ŠTEFAN MARKO DAXNER, KNIŽNICA 11-12/2012, https://www.snk.sk/images/snk/casopis_kniznica/2012/november_december/90.pdf
    • PERNÝ, Lukáš. Štefan Marko Daxner [online]. Matica slovenská, 2022-04-11
    • Klátik Miloš, TESTIMONIA THEOLOGICA, ROČNÍK V (2011), Č. 2, ŠTEFAN MARKO DAXNER (1822 – 1892) Ideológ a predstaviteľ slovenského národného hnutia, nositeľ reformačných zásad evanjelického prostredia Gemeru a Malohontu, iniciátor založenia prvého slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, https://uniba.sk/fileadmin/ebf/testimonia_theologica/2011/TT_2011_-_2_KLATIK_M-Stefan_Marko_Daxner__12.9.2011_.pdf
    • DUPKALA, R. (jr): Sociálno-politické myslenie Š. M. Daxnera. In: SPOŁECZEŃSTWO I EDUKACJA Międzynarodowe Studia Humanistyczne 1/2012, s. 99-105.
    • Štefan Marko Daxner: V službe národa. https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1457/Daxner_V-sluzbe-naroda/1
    • Ján Francisci: Vlastný životopis. Dostupný online na https://zlatyfond.sme.sk/dielo/988/Francisci_Vlastny-zivotopis/1
    • BOLFÍK, Július: Literárne postavy Gemera 3: Janko Francisci-Rimavský, Materiály z vedeckej konferencie o jeho živote a diele v dňoch 6. a 7. mája 1977 v Levoči. Martin : Osveta, 1980, 163 s.
    • BOTTO, Július: Ján Francisci : nákres životopisný. Rimavský Sobota : Miestny odbor Matice slovenskej, 1922.
    • ELIÁŠ, Michal (ed.): Listy Jána Francisciho 1. Martin : Matica slovenská, 1990, 276 s. ISBN 80-7090-067-7
    • FRANKOVÁ, Libuša: Ján Francisci-Rimavský (1822-1905) : politik a národovec, predstaviteľ vznikajúceho moderného slovenského meštianstva. Prešov : Centrum antropologických štúdií, 2010, 161 s. ISBN 978-80-89450-00-8
    • MRVA, Ivan: Slovensko a Slováci v 2. Polovici 19. storočia. Bratislava : Perfekt, Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2010. 256 s. ISBN 978-80-8046-458-5
    • ŽILÁK, Ján: Ján Francisci-Rimavský – genealógia rodu. [Martin] : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 2000, 43 s. ISBN 80-968341-6-9