Vízia

Dôvodov kandidovať na mesto kultúry 2022 bolo niekoľko

Tým najpodstatnejším je fakt, že mladí ľudia v našom meste nechcú žiť v minulosti, z bohatého historického dedičstva mesta Revúca, ale chcú mesto pretvárať tak, aby v ňom s radosťou žili ich deti a nachádzali tu sebarealizáciu v kultúre aj v umení. Túžia sa “Prepnúť na Revúcu” a vymeniť svoje obývačky za verejný priestor, kde sa v interakcii s inými ľuďmi vedia naučiť viac ako pasívnym prepínaním televízora.

„Mesto Revúca dlhodobo hľadá a potrebuje nový rozvojový impulz. V kultúre vidíme príležitosť na zásadnejšiu zmenu kvality života v meste a v regióne.“
(Karin Kilíková, riaditeľka programovej rady)

Práve mladí ľudia boli iniciátormi projektu a hýbateľmi procesov príprav našej kandidatúry. Jej katalyzátorom bol aj fakt, že v roku 2019 začali na Banskobystrickom samosprávnom kraji pripravovať nové funkčné využitie pre opustenú budovu Prvého slovenského gymnázia, ktoré videli v spojení modernej kultúrnej inštitúcie a autentickej turistickej atraktivity. Vznikol tak zámer s názvom Litterra. Pre to, aby nová kultúrna inštitúcia mohla fungovať, je rozhýbanie mesta pre kultúru a umenie a vytváranie nového publika to kľúčové. K tomu vie a môže významne pomôcť práve Mesto kultúry. A Litterra zasa recipročne vie pomôcť projektu Mesta kultúry naplniť jeho budúcu udržateľnosť.

Pandemické obdobie upriamilo pozornosť Slovákov na spoznávanie vlastnej krajiny. Mnohí cestujú na Gemer, ktorý bol v minulosti výkladnou skriňou priemyslu Uhorska. Technické pamiatky na Železnej ceste, unikátne zdobené gotické kostolíky talianskou freskou či miesta, kde žili a tvorili významní literáti Slovenska, či putoval za rozprávkami Pavol Dobšinský. Naším zámerom je, aby kultúrou a umením ožil od júna 2022 do mája 2023 celý Gemer, nielen naše mesto, preto mnohé programy umiestnime aj v regióne, aby sme ich udržali a neskončili Mestom kultúry.

Kedy, ak nie teraz?

Rok 2022 bol ideálnym rokom na podanie kandidatúry aj preto, že sa k tomuto roku viaže viacero významných okrúhlych výročí spojených s naším mestom a regiónom Gemer:


160

rokov od založenia Prvého slovenského gymnázia v Revúcej

200

rokov od založenia prvej verejnej knižnice na Slovensku v Revúcej Samuelom Reussom

70

rokov od založenia Základnej umeleckej školy v Revúcej

155

rokov od prvej spoločnej divadelnej premiéry ochotníkov z Revúcej aj Tisovca

135

rokov od úmrtia Samuela Tomášika

200

rokov od narodenia Janka Francisciho v Hnúšti, Š. M. Daxnera a Márie Daxnerovej v Tisovci, dejateľa Mateja Nandrássyho v Kameňanoch a správcu gymnázia Rudolfa Homolu v Revúcej

1. rok

čo Gotické kostolíky Gemera v prípade úspešnosti budú implementovať značku „Európske dedičstvo“

Idea
Aké sú naše ciele?
  • Dostať ľudí z obývačiek – od papučovej a gaučovej kultúry – na skutočnú kultúru do verejného priestoru.
  • Naučiť ľudí opäť „dôverovať“ svojmu mestu.
  • Zmeniť prístup k mestu – z pasívneho diváka na aktívneho dejateľa (tvorcu).
  • Vytvoriť nové programové formáty cez občiansku participáciu.
  • Rozšíriť publikum pre kultúru na Gemeri.
  • Lepšie spoznať Gemer miestnymi aj cudzími.

500 000 EUR

investovaných do kultúry v Revúcej a na Gemeri počas Mesta kultúry 2022

150

programov v celoročnom kalendári podujatí

4 veľkoeventy

aké Revúca od čias svojej veľkej slávy nezažila

150

dobrovoľníkov zo Slovenska aj zo zahraničia

600

zapojených profesionálnych a amatérskych umelcov

20 000

návštevníkov podujatí Mesta kultúry 2022

Iniciátori

Karin je rodená Revúčanka a riaditeľka Mestského kultúrneho strediska, takže u nej sa všetky „prepojovacie“ kontakty zbiehajú. Šéfuje programovej rade projektu a od začiatku ladí všetko a všetkých na jednu vlnu – revúcku. Stála pri zrode nápadu Mesta kultúry, pri prípravách, roztrieďovaní nápadov aj pri papierových i nepapierových podkladoch pre schvaľovacie inštitúcie. Má za sebou tím namotivovaných kolegov, dobrovoľníkov a nadšencov, s ktorými veria, že to určite „dajú“…!

Iveta sa od roku 2008 venuje rozvoju regiónov cez cestovný ruch. Je zakladateľkou Klastra Liptov, prvej organizácie destinačného manažmentu na Slovensku. 6 rokov pôsobila ako riaditeľka Visit Košice pred, počas a po Európskom hlavnom meste kultúry Košice 2013. Gemer si zamilovala počas pôsobenia u Splnomocnenca vlády pre najmenej rozvinuté okresy a jej vzťah k tomuto kraju sa neskôr prehĺbil, keď zavádzala systém destinačného manažmentu pre Banskobystrický samosprávny kraj. V tíme zastrešuje plánovanie, marketingovú komunikáciu, strategické smerovanie a budovanie vízie projektu.

Jozef je kulturológ, od roku 2009 pôsobiaci v múzejníctve, zameriavajúci sa na expozičnú a výstavnú tvorbu. Autor debarierizačných koncepcií špecializujúci sa na sprístupňovanie kultúrneho dedičstva osobám so zdravotným postihnutím a neúnavný popularizátor tejto problematiky pre svojich kolegov v knižniciach, múzeách a galériách po Slovensku. Organizátor vedeckých konferencií, ktoré svojím dosahom i kvalitou pútajú pozornosť odbornej verejnosti. Od roku 2019 pôsobí v štruktúrach BBSK na pozícii projektového manažéra revitalizácie historickej novej budovy Prvého slovenského gymnázia pod názvom Litterra. V rámci projektu Mesta kultúry sa zaoberá inklúziou a zapojením marginalizovaných skupín do kultúrneho života.

Profesionálne pôsobí v Revúcej ako kultúrny referent v Mestskom dome kultúry, čo zahŕňa prípravu podujatí najrozličnejších žánrov. Má rád poéziu aj bábkové divadlo, čo sa usiluje vnášať aj do programov pre verejnosť. Poetický prístup k životu znamená u neho nadhľad z odstupu rokov a metaforickosť bábkového divadla zasa vníma ako univerzálne platnú múdrosť rozprávok i životného štýlu našich predkov. Opierajúc sa o tieto sociálno-kultúrne piliere bude Juraj nápomocný v projekte ako organizátor, scenárista i moderátor niektorých podujatí.

Bibiana zabezpečuje v projekte Prepni na Revúcu komunikáciu s Fondom na podporu umenia, dohliada na dodržiavanie harmonogramu a obstaranie všetkých povinných príloh projektu. Pracovne pôsobí na Mestskom úrade v Revúcej ako vedúca Oddelenia regionálneho rozvoja, kde má v náplni práce dotačné projekty mesta. Je to „tímový strážca“ súladu uletených nápadov s „papierovými“ požiadavkami úradov.

Janko pracoval v Prahe v oblasti technologických startupov. V Revúcej vytvoril projekt Coworking Pekáreň, je aktivistom v OZ Naša Revúca, podniká, píše blogy, rád cestuje, medituje a športuje.

Diana pochádza z Revúcej. Študovala cudzie jazyky, jej túžbou bolo cestovať a na Slovensko sa vrátiť až na dôchodok. V priebehu rokov, keď začala spoznávať mladých ľudí v Revúcej, si však uvedomila, že vlastne vôbec nechce odísť. Po štúdiu sa do rodného mesta vrátila, spolu s partiou kamarátov sa venuje organizácii mládežníckych aktivít a táborov, a spolu s OZ Naša Revúca sa snaží vytvárať komunitný život plný podpory, vzájomného rešpektu a tolerancie.

Ivana pochádza z Revúcej a v súčasnosti pôsobí v Košiciach ako projektová manažérka v kultúrnej sfére. Počas štúdia na Katedre amerikanistiky a anglistiky UPJŠ, spoluzakladala (2016) projekt VUNU, ktorý predstavuje VUNU Gallery, festival DAAVS či magazín New Translation. Od 2018 pracuje v neziskovej organizácii Creative Industry Košice (CIKE), kde sa okrem produkcie festivalu Art & Tech Days venuje networkingovým aktivitám mesta a CIKE v sieti Kreatívnych miest UNESCO (UCCN). Ivana spolupracuje tiež s projektom PST – Priestor súčasného tanca Košice a každoročne pripravujú festival súčasného tanca a nového cirkusu Move fest. V minulosti bola v organizačnom tíme festivalu Biela noc, pracovala so združením KAIR (Košice Artist in Residence) či nezávislým košickým divadlom Na Peróne.

Janka vidí hodnotu v ľudskosti a v tom, čo nás spája. V projekte sa venuje environmentálnym témam s prepojením na umenie.

Miriam sa v roku 2018, po absolvovaní vizuálnej komunikácie na VŠVU, presťahovala do Revúcej. Spolu s Ráchel Orvošovou tu založili štúdio Lost Gem.er, ktorého cieľom je vizuálne spracovať časti dejín a kultúry, ktoré ich v tomto kraji zaujali. Ich tvorba zahŕňa osobné ilustrácie a spracovanie vizuálnych identít pre okolité projekty ako sú OZ Obnovme Gemer, literárna súťaž Cena Gustáva Reussa a samotná kandidatúra mesta Revúca na Mesto kultúry 2022.

V revúckej Základnej umeleckej škole je Monika riaditeľkou už niekoľko rokov a pôsobí tam od čias svojich štúdií. K umeniu, najmä hudobnému, má teda mimoriadne blízko: „S hudbou žijem od malička. Nie je pre mňa len záľubou, ale aj prácou a poslaním rozvíjať u mladých ľudí lásku k umeniu. S tímom kolegov zo školy navrhli pre náš projekt viaceré hudobno-vzdelávacie aktivity, ktoré majú potenciál zaujať ľudí v meste i regióne.

Silvia je mladá absolventka architektúry na VŠVU a pochádza z horného Gemera. Je zvedavá, lákajú ju výzvy a experimenty. Okrem architektúry sa zaoberá tvorbou šperkov, grafickým dizajnom, rada sa zúčastňuje rôznych projektov a venuje sa tradičným remeslám s presahmi do súčasného dizajnu. Momentálne stážuje na Malte v šperkárskom ateliéri. Rok pôsobila v OOCR Gemer, kde prispievala k budovaniu vizuálnej identity a brandingu regiónu Gemer ako turistickej destinácie. V tíme má na starosti komunikáciu s umelcami a koordináciu umeleckých aktivít.

Viktor je pracovníkom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer. Vyštudoval históriu a miluje folklór. Hrá na heligónke, spieva, tancuje, organizuje regionálne kultúrne podujatia zamerané na folklórne tradície a históriu. Ako člen klubu vojenskej histórie sa zasadzuje o udržiavanie pamätných národných udalostí – aby sa nezabudlo. Už sme si zvykli, že Víťo je takmer všade, takže sme radi, že pomáha aj v tomto projekte najmä s podujatiami k národnej histórii a vojenským tradíciám.

Jaroslav je v tíme expertom na cestovný ruch, keďže v súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer priamo v Revúcej. Okrem toho má široký záber ako skúsený domáci farmár – rozumie chovateľstvu, včelárstvu, ovocinárstvu, vyzná sa v pestovaní zeleniny, prišiel s nápadom na internetový trh regionálnych domácich produktov, spoluzakladal OZ Gemerské grúne. V našom projekte je garantom trvalej udržateľnosti všetkých podujatí s regionálnym presahom.

Hlavní partneri
Partnerské obce
Partnerské organizácie